Ako viesť efektívny rozhovor

Rozhovor Ak chceme viesť efektívnu komunikáciu, musíme mať určité poznatky, ako na to. Ponúkame vám niekoľko najdôležitejších z nich, ktoré vám môžu pomôcť k lepšiemu vzájomnému pochopeniu sa so svojim komunikačným partnerom.

1. Vytvorenie neuponáhľaného prostredia.

Je dôležité, aby rodič počas rozhovoru nemal pocit, že učiteľa zdržuje. To znamená, že nepozeráme na hodiny, nepodupkávame nohou. Kontrolujeme si neverbálne prejavy signalizujúce nervozitu alebo zdržovanie. V prípade, že skutočne nemáme dostatok času na rozhovor, pokojne to rodičovi oznámime, ospravedlníme sa a dohodneme plánovité stretnutie.

2. Pri rozhovore sa usilujeme o vytvorenie určitého súkromia.

Je vhodné nájsť si na rozhovor tichšie miesto, posedenie, na ktorom by sme neboli rušení inými zamestnancami školy alebo prechádzajúcimi sa žiakmi.

3. Rodiča počas rozhovoru usadíme do pohodlného kresla.

Dve kreslá v izolovanom priestore zabezpečia, že aj pôvodne nepríjemný rozhovor nadobúda konfrontačný charakter. Zmiernime tým prípadnú agresivitu alebo bojazlivosť rodiča. Osvedčeným ťahom je, že najpohodlnejšie kreslo ponúkneme rodičovi.

4. Rozhovor začíname vždy pozitívnym hodnotením žiaka a to aj v prípade, keď cieľom je upozorniť na jeho nedostatky.

Aj keď je to v niektorých prípadoch veľmi ťažké, je dôležité povedať o žiakovi niečo pozitívne. Nijaký žiak totiž nie je taký zlý a neúspešný, aby sme na ňom alebo v jeho konaní nenašli niečo hodné pochvaly.

5. Nehovoríme vo všeobecnosti, snažíme sa vyjadrovať konkrétne.

Počas rozhovoru sa vyhýbame všeobecným, nič nehovoriacim tvrdeniam. Vyjadrujeme sa zrozumiteľne a jasne sa snažíme opísať daný problém.

6. Na rozhovor s rodičom sa dôkladne pripravíme.

Tento poznatok platí predovšetkým vtedy, keď je iniciátorom stretnutia učiteľ. Naša nepripravenosť pôsobí na rodiča nedôveryhodne a vyvoláva nepriaznivý dojem.

7. Počítame s tým, že rodič má tendenciu svoje dieťa brániť a obhajovať.

Subjektívny a zaujatý pohľad rodiča (väčšinou matky) je prirodzený postoj, ktorým chráni svoje dieťa a nie prejav nedostatočne objektívneho posúdenia. Naopak, rodič, ktorý zaujíma úplne súhlasný postoj s učiteľom, bez akejkoľvek snahy chrániť svoje dieťa, si vyžaduje zbystrenú pozornosť učiteľa.

8. Treba brať do úvahy fakt, že rodič v správaní sa svojho dieťaťa vidí podstatne menej chýb ako učiteľ.

Toto patrí ku klasickej schéme správania sa rodiča. Ak sa budeme snažiť presviedčať ho o opaku, s najväčšou pravdepodobnosťou bude rozhovor smerovať k nevraživosti zo strany rodiča, k neochote komunikovať alebo to povedie priamo ku konfliktu.

9. V prípade pozitívneho hodnotenia môžeme hodnotiť aj osobnosť dieťaťa.

Len v takomto prípade sa môžeme dotknúť a hodnotiť priamo osobnosť žiaka ako napríklad jeho vzhľad, nadanie alebo chápavosť.

10. Pri negatívnom hodnotení nikdy nehodnotíme osobnosť žiaka.

V takomto prípade obmedzme naše hodnotenie iba na činnosť žiaka, prejavy správania, výkon alebo vedomosti. Ak hodnotíme negatívne osobnosť žiaka, zraňujeme zároveň aj rodiča na tom najcitlivejšom mieste a on nám to môže právom vrátiť negatívnym hodnotením našej osobnosti.

11. Návrhy na riešenie daného problému predkladajme rodičom vo forme prosby alebo požiadavky, nie vo formy podmienky.

Pre učiteľa je výhodné, ak získa rodiča pre vzájomnú spoluprácu. Návrh predkladajme vo forme priameho a zdvorilého požiadania, napr.: „Prosím, skontrolujte mu každý večer domáce úlohy.“ Ak formulujeme rovnakú žiadosť takto: „Nemohli by ste mu každý večer skontrolovať domáce úlohy?“ Táto otázka pôsobí ako výčitka a vyvoláva u rodiča pocit viny.

12. Zdržiavať sa akýchkoľvek devalvačných prejavov voči rodičovi.

Počas rozhovoru by sme mali dávať pozor na vlastnú mimiku, gestá či formu prejavu. Zachovávame si zdvorilosť a zdržiavame sa irónie, podceňovania. Zachovať korektnosť je dôležitá aj vtedy, keď sa tak rodič nespráva, pretože práve tým zdôrazňujeme svoj profesionálny prístup. V prípade, ak sa rodič správa urážlivo a vulgárne, čo najskôr ukončíme rozhovor a s rodičom sa rozlúčime.

13. Uvedomujme si vlastnú silu slova.

Počas rozhovoru a výbere slov je vhodné dbať na ich obsah, množstvo, formu a anticipujme dôsledky, ktoré z nich môžu plynúť. Pretože informácie, ktoré odovzdáme rodičovi v škole sa budú rozoberať ešte v domácom prostredí a majú výrazný vplyv na rodinnú atmosféru v najbližších hodinách a často s nimi určujeme aj dĺžku či výšku prípadného trestu.

14. Sledujme čas venovaný individuálnej konzultácii.

Pri stretnutí s rodičom dbajme na to, aby dĺžka konzultácie nebola kratšia ako 10 minút, pretože rodič nadobúda pocit, že bol do školy pozvaný zbytočne. Ak však spoločný rozhovor trvá viac ako 30 minút, je skoro isté, že sa budeme opakovať a rodič nadobudne pocit zbytočného zdržiavania.

Zobraziť použitú literatúru

Diskusia k článku

Komentár:
Napíšte sem prosím číslo 1:
Meno:
Webstránku vytvorili: Katarína Fedičová a Peter Kán